Prečo je Dovalovo Dovalovom?


Meno kraja Liptov bolo dávno známe obchodníkom a kupcom, ktorí buď tadiaľto prechádzali po obchodných cestách, alebo sa zastavovali, aby predali svoj tovar, alebo si oddýchli. Ich zvieratá tiež potrebovali občerstvenie. Obyvatelia dedín však neznášali zápach zvierat s tým spojený a žiadali predstavených obcí o poriadok. Tí prikázali vybudovať válovy a miesta pre zastavenie obchodníckych sprievodcov ďalej od domov a vodiť statok do dediny či mesta iba v deň jarmočný. Keď mnohí ľudia „do válov“ chodievali, často sa tu strhávali škriepky, krvavé bitky, prepadávania a miesto nemalo dobrú povesť.

Stala sa však aj jedna výnimka:
Stretávali sa tu aj dvaja bohatí a mocní obchodníci, ktorí sa nenávideli, svojich pohoničov huckali do bitiek a tešili sa zo škody druhého. Raz ich pri ich cestách sprevádzali aj ich deti. Jeden z nich mal dcéru, ktorá síce nebola najkrajšia, ale bola múdra. Druhý mal syna, ktorý mal krásnu tvár, vycvičené telo, ale ducha mal prostého, vzdelanie a vedomosti mu chýbali, avšak mu nechýbal cit pre spravodlivosť a úcta pred múdrosťou. Títo dvaja sa stretli pri válovoch, dali sa do reči, zapáčili sa jeden druhému. Zrazu im stáli za chrbtami obaja otcovia a strhávalo sa k bitke. Múdra dcéra prehovorila k obchodníkom: „Bohatí ste, všetkého nadostač máte, ale predsa ste chudobnejší ako posledný žobrák, ktorý u mestskej brány sedí. A dovtedy budete chudobní, kým sa bohatstva nestrasiete a do válova neodhodíte.“ Nato mladá dievčina i s mládencom odišli a boháči pohádzali svoje mešce do válova. – Keď do válova, tak do válova. Potom sa zmierili.

(Legenda je upravená podľa Karla Iľju Dvořáka)